Bratislava
21. júna (TASR) – V stredu 21. júna o 16. hodine a 57. minúte
stredoeurópskeho letného času (SELČ) nastane letný slnovrat. Na severnej
pologuli sa začne astronomické leto.
Deklinácia Slnka, teda uhlová vzdialenosť od svetového rovníka, dosahuje
23,5 stupňa, čo je maximálna možná hodnota. Práve uhol 23,5 stupňa
totiž zviera so svetovým rovníkom ekliptika, teda rovina, v ktorej Zem a
ostatné planéty obiehajú okolo Slnka (vyplýva to zo sklonu zemskej osi o
23,5 stupňa).
V tomto okamihu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď
je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku. Slnečné lúče dopadajú
kolmo na oblasť obratníka Raka, čo je rovnobežka zodpovedajúca 23 a pol
stupňu severnej zemepisnej šírky. Pozorovateľ stojaci na obratníku Raka
teda vidí na poludnie Slnko priamo v zenite a jeho postava nevrhá žiadny
tieň.
Slnko je v našich zemepisných šírkach (respektíve na severnej pologuli)
počas dňa najdlhšie i najvyššie nad obzorom. V deň slnovratu (21. 6.)
vyjde napríklad v Bratislave o 4.51 h SELČ a zapadne o 20.55 h SELČ,
teda je nad obzorom 16 hodín a 4 minúty a dosiahne maximálnu výšku nad
obzorom 65,3 stupňa.
Napríklad v Berlíne, ktorý leží severnejšie, je deň dlhší – slnko
vychádza o 4.43 h a zapadne o 21.33 h SELČ, čo predstavuje 16 hodín a 50
minút. Zároveň jeho maximálna výška nad obzorom predstavuje pre deň
slnovratu 60,9 stupňa.
V Helsinkách je slnko nad obzorom od 3.54 h do 22.49 h miestneho času,
teda 18 hodín a 55 minút pri maximálnej výške 53,3 stupňa. Za polárnym
kruhom, teda v zemepisných šírkach severnejších než 67.5 stupňa, slnko
nezapadá počas letného slnovratu vôbec – v nórskom meste Tromso (cca 68.
rovnobežka) napríklad jeho výška nad obzorom kolíše medzi 2,9 stupňami v
noci a 43,9 stupňami na poludnie. Panuje tu polárny deň.
Zaujímavosťou je, že aj našich miernych zemepisných šírkach Slnko cez
noc "nestihne" klesnúť pod hranicu 18 stupňov pod obzorom, vďaka čomu
dočasne vymizne astronomická noc v severnej polovici Slovenska
(severnejšie od Zvolena).
V Košiciach trvá obdobie bez astronomickej noci od 16. do 27. júna, v
Žiline je to dokonca od 8. júna do 4. júla. Vo Zvolene, naopak, len
štyri dni od 19. do 23. júna. V južnej časti Slovenska nastáva krátka
astronomická noc aj v čase letného slnovratu, napríklad v Bratislave 21.
júna od 0.19 do 1.35 h SELČ.
Po letnom slnovrate a začiatku astronomického leta 21. júna sa dni na severnej pologuli začnú postupne opäť skracovať.
Na južnej pologuli je 21. jún začiatkom polárnej zimy. Napríklad v
austrálskom Melbourne vychádza slnko o 7.36 miestneho času a zapadá o
17.08 – čo predstavuje 9 hodín a 32 minút a zároveň najkratší deň v roku
na tomto mieste. Na južnej pologuli sa dni od 21. júna začnú
predlžovať.
0